Za ziskom na večné časy....

Presne tak. Na čo pozerať na ľudí, myslím tým zamestnancov, však tých je predsa vždy dosť. Chápem síce majiteľov firiem, ktorí bažia za každú cenu po zisku a je mi jasné, že veľmi často robia do nemoty. Predsa robia pre seba, i keď neviem čo z toho majú keď nie je času získané prostriedky i užívať.
Ale nie o tom som chcel. Mám tu totiž príklad firmy, ktorej majitelia manželia majú predstavu vytvorenia rodinnej atmosféry. Používajú na to však doslova výchovné prostriedky. Uvediem niekoľko príkladov.
Práve obedujete v kuchynke a jedlo máte na stole. Odrazu sa vynorí šéfová z dotazom, že kde máte tácku aby sa s ňou v zápätí dovalila a rovno spred nosa zobrala tanier a pohár a položila ju na podnos, ktorý okrem iného vaša firma predáva. Či majiteľ firmy vyžaduje, aby interné tabuľky, ktoré kolujú iba medzi skladom, nákupčím a technikom mali presné okraje, stred atď... Čo ak by sa dostali do rúk konkurencie?! Čerešničkou na torte je návrat do školských rokov zavedením týždenníka. Čítate správne, tento človek má na starosti aby bola v poriadku tabuľa na oznamy, ďalej poliate kvety, čisto v kuchynke a podobné záležitosti.
Pravdaže, je logické, že pri tomto všetkom musíte v prvom rade ovládať katalóg svojich výrobkov, ktorých ste výhradný predajca na trhu a obsahuje 300 stránok, však práve pre toto ste tu. K tomu sa ešte pridružujú položky kolegu, ktorý síce má na starosti úplne inú oblasť ale čo keby bol vzdialený? A nesmiete zabudnúť na predpísané oblečenie. A príspevok na šaty? Jejda sme predsa na Slovensku!
Neviem kde začína a kde končí ľudská dôstojnosť. Myslím, že trefne to vyjadrila jedna pracovníčka firmy. Asi sa musíme vrátiť na stromy, lebo sme tu len opice, ktoré nevedia ani jesť príborom.
Niekedy sa asi treba zamyslieť či chceme viesť svoj podnik alebo založiť škôlku!