Už niekoľko rokov čakám na chvíľu, keď sa náš futbal priblíži k hokeju. A aké šťastie, ten čas naozaj prišiel. Lenže teraz som v rozpakoch a očakávaný pocit radosti sa nedostavil. Miesto neho je tu rozčarovanie. Ako je to možné? Jednoducho preto, že tieto dva športy sú si bližšie, no žial opačne. Hokej sa priblížil k futbalu. Stačí sa pozrieť na posledné dva roky. MS v hokeji, či medzinárodne vystúpenia SLOVANA, Košíc či Žiliny, až na niektoré výnimky. O posledných trapasoch ani nehovorím. 100 ročnica hokeja v Prahe a posledné dva ročníky Nemeckého pohára. Možno niekto povie, že sa to vo futbale už lepší. No keď myslíte, že po 11-tich rokoch jedna lastovička, Poľsko, robí leto, tak prosím. Mne sa skôr pravdivejší vidí názor mojej manželky. Od zápasu s Islandom našej repre nepovie inak iba, že to sú tí, čo prehrajú i s Eskimákmi.Najhoršie však je, že perspektíva do budúcnosti je biedna. Zo všetkých strán počuť, ako u nás dochádzajú peniaze na šport, a to i na ten úspešný. Nebudem to tu rozoberať. Iba jeden postreh bratov Riszdoferovcov. Tvrdia totiž, že ak to pôjde takto ďalej, tak v Londýne budú po víťastve obalení v inej vlajke.
Čo viac dodať!?
