Zima

Vonku mrzne v kostiach praští,
nelútostne chlad ma dráždi.
Krv zohriata mi prúdi v žilách,
vďaka Tebe moja milá.
Zohrieva ma láska Tvoja,
taká vrúcna je aj moja.
S Tebou jarný každý deň,
zima je len matný tieň.

Za ziskom na večné časy....

Presne tak. Na čo pozerať na ľudí, myslím tým zamestnancov, však tých je predsa vždy dosť. Chápem síce majiteľov firiem, ktorí bažia za každú cenu po zisku a je mi jasné, že veľmi často robia do nemoty. Predsa robia pre seba, i keď neviem čo z toho majú keď nie je času získané prostriedky i užívať.
Ale nie o tom som chcel. Mám tu totiž príklad firmy, ktorej majitelia manželia majú predstavu vytvorenia rodinnej atmosféry. Používajú na to však doslova výchovné prostriedky. Uvediem niekoľko príkladov.
Práve obedujete v kuchynke a jedlo máte na stole. Odrazu sa vynorí šéfová z dotazom, že kde máte tácku aby sa s ňou v zápätí dovalila a rovno spred nosa zobrala tanier a pohár a položila ju na podnos, ktorý okrem iného vaša firma predáva. Či majiteľ firmy vyžaduje, aby interné tabuľky, ktoré kolujú iba medzi skladom, nákupčím a technikom mali presné okraje, stred atď... Čo ak by sa dostali do rúk konkurencie?! Čerešničkou na torte je návrat do školských rokov zavedením týždenníka. Čítate správne, tento človek má na starosti aby bola v poriadku tabuľa na oznamy, ďalej poliate kvety, čisto v kuchynke a podobné záležitosti.
Pravdaže, je logické, že pri tomto všetkom musíte v prvom rade ovládať katalóg svojich výrobkov, ktorých ste výhradný predajca na trhu a obsahuje 300 stránok, však práve pre toto ste tu. K tomu sa ešte pridružujú položky kolegu, ktorý síce má na starosti úplne inú oblasť ale čo keby bol vzdialený? A nesmiete zabudnúť na predpísané oblečenie. A príspevok na šaty? Jejda sme predsa na Slovensku!
Neviem kde začína a kde končí ľudská dôstojnosť. Myslím, že trefne to vyjadrila jedna pracovníčka firmy. Asi sa musíme vrátiť na stromy, lebo sme tu len opice, ktoré nevedia ani jesť príborom.
Niekedy sa asi treba zamyslieť či chceme viesť svoj podnik alebo založiť škôlku!

Jeseň

Lístie sa nesie vo vetre
farbami krášli svet.
Iste si všetci poviete,
že väčšej krásy niet.
Ja ju tu ale nevnímam,
pre mňa je iný svet.
Je tu len krása jediná,
nad moju milú niet.

ujko Peťko

Pozornejší Bratislavčania si isto všimli, že v týchto dňoch jazdia električky s čiernými páskami na zrkadlách. Dôvod je jasný, opustil nás kolega.
Lenže tento vzácny človek nám nebol ani tak blízkym spolupracovníkom ako skôr tým starším skoro bratom a nám ostatným otcom. Vždy vedel každému pomôcť a poradiť. Hovorí sa, že nepoznal slovíčka nie a nemôžem, a žial našli sa i ľudia, ktorý to zneužívali.
Pred niekoľkými rokmi som bol "obeťou" jeho dobroty i ja. Osem rokov sme zdieľali jeden voz, teda boli sme partnermi. V tomto čase sa neraz, hlavne cez víkendy, stávalo, že ma prišiel striedať i o hodinu skôr s tým, že ja mám doma malé deti a on i tak nemá čo robiť. Neraz mi to bolo hodne nepríjemné, no Peťo ma z vozidla doslova vyháňal. Toto je ale iba ukážka jeho povahy. Je to neskutočné, ale ku kolegom sa naozaj stále choval s úctou a sebe rovných neraz oslovoval ujo a teta. Pritom to bol on, ktorý mohol, a aj poskytoval, rozdávať skúsenosti hrsťami. Odpracoval pre podnik 30 rokov a koluje o ňom veľa historiek.
Zomrel mladý, i keď bol nefajčiar a abstinent. Práve naopak, snažil sa žiť čo najzdravšie. Neraz nám v práci odporúčal čaj na rôzne zdravotné problémy, z ktorých mal nejeden odskúšaný. V takýchto chvíľach pochybujem o pravde doktorov o škodlivosti týchto závislostí. Osobne poznám prípady, keď v minulosti niekto fajčil 60 denne a alkoholu sa tiež nevyhýbal a napriek 75 rokom sa mu stále dobre vodí. Ako potom vysvetliť, že nás opustí takýto 60 ročný výborný chlap?
Nie len rodina ale i my BEUSACI sme jeho odchodom stratili veľa. Prosím preto verejnosť o pochopenie keď v piatok uvidí vodiča električky zo zamysleným a sklenným pohľadom od sĺz.
Neviem, či sa to podarí, ale práve sa s niekoľkými kolegami pokúšame u vedenia presadiť v električkovej doprave minútu ticha, ktorá by mala byť v piatok na poludnie.
Možno si niekto povie, že načo? Však nie je prvým ani posledným vodičom, ktorý nás opustili. Ujko Peťko si túto našu pozornosť však zaslúži. Za pravdu nám dalo i naše najbližšie vedenie, ktoré na základe našej iniciatívy, ku ktorej sa pridáva, posúva našu požiadavku vyššie. Je to to najmenšie, čo môžeme urobiť, ale myslím, že pre väčšinu to nebude iba symbolické gesto.

Piko v politike

Úvodom musím zdôrazniť, že som neštudoval ekonomiku ani politiku a mám ukončené stredoškolské vzdelanie. Postrehy, ktoré tu budem prezentovať budú teda z môjho selského rozumu, lenže ten pretlak už musí von.
Teraz si poviete, že komu to chcem natrieť. Nebudem favorizovať ani jednú stranu a podám si koalíciu i opozíciu.
Začnem SDKU. Určite ste zaregistrovali, že je podaný návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch. Ten určuje povinnosť platby každému odberateľovy el. energie. Pán Dzurinda zo svojimi ekonomickými expertmi prišiel na zaujímavý nápad. Verejnoprávné médiá financovať zo štátného rozpočtu. No ak toto myslia vážne, je to farizejstvo najhrubšieho zrna. Neboli dve funkčné obdobia vo vláde? Nezačala aféra s vymáhaním nedoplatkov SRo. práve za ich pôsobenia? Akože taký zákon už dávno nemáme? Hmm osem rokov je asi moc krátka doba! Z tohoto mi teda vychádza, že opozícia asi naozaj nemá témy a topiaci sa i slamky chytá.
Prejdem na "sociálnu" politiku dnešnej garnitúry. Najmarkantnejšie je ju vidieť v obchodných sietiach. Uvediem iba pár príkladov. Od začatia vlády SMERU a jej partnerov zdraželo pečivo z 1,20 na 1,90, najlacnejší syr stál 17,90 a teraz 20,90, múka 9,90 na 13,90 a tak by sa dalo pokračovať. Bijú sa do pŕs, že udržali ceny energií na prijateľnej úrovni. Ale už i to prestáva byť pravda. Regulačný úrad totiž prehral spor z BA vodárenskou spoločnosťou na najvyššom súde. Vážení Bratislavčania, z toho vyplýva, že sa môžete tešiť na ročné vyučtovanie. Hneď vás prejde smäd i túžba dobre sa vymočiť.
Niekedy si pripadám ako v Kocúrkove. Sme snáď jediná krajina na svete, ktorej makroekonomické ukazovatele sa prejavujú na bežný život takýmto spôsobom? Myslím tým, že pokial narastajú rastú i ceny v obchodoch. Nedivím sa, že EU tlieska a zároveň myslím, že z úctivej vzdialenosti sleduje ako skončí tento experiment.
Neviem, či takéto úvahy patria na tieto stránky, ale ak ste to dočítali ďakujem za pozornosť. Inak práve teraz mi v pozadí ide priamy prenos z hospodárského fóra, kde je prejav p. Fica. Ó aké symbolické bla bla bla. Teraz ešte čo sa do mňa zmestí?! Čakám.

Zlepšovák

Blíži sa zima a s ňou prichádza problém dobrovoľných aj nedobrovoľných bezďákov. Za roky mojej praxe som už videl rôzne polohy i miesta oddychu hlavne v teplejších mesiacoch. Poznáme to všetci, lavičky v parkoch a na zástavkách a nezriedka skôr pod nimi. Ťažko totiž udržať balans v koži špekáčkového utopenca.
Tak či tak je tu pomaly čas povestného stanového mestečka. Spomínam ho preto, lebo mám jeden zlepšovák, ktorý by mestu ušetril veľa prostriedkov a významne zvýšil ubytovaciu kapacitu. Túto myšlienku mi vnukol jeden rómsky spoluobčan keď sa mi ho asi po piatich minútach, podguráženého, podarilo zobudiť a presvedčiť, že električkový vozeň v žiadnom prípade nie je spací. Moc ho to nerozhádzalo a absenciu postele riešil originálne, ľahol si na strednú tyč zábradlia a rukami sa držal hornej.
Vidí sa mi to ako veľmi úsporné opatrenie.
Tak čo radní páni, pouvažujeme? Skúste vypočítať koľko postelí a koľko zábradlí sa zmestí do vojenského stanu a charita vám bude povďačná. A keď nezabudnete kto dodal technológiu, tak ja. Ďakujem.

50 haliernik

Milí moji, tak vám raz neviem či ešte platí, že i malý peniaz je peniaz.
Lebo na Slovensku je to tak.
Minulý týždeň som mal skúsenosť v dvoch prevádzkach tej istej spoločnosti, keď som dával doplatok v týchtoch malých minciach. Uvediem tiež, že nebol veľký raz dve a potom tri koruny. To ste mali vidieť tie pohľady a reči, pri tom ani počítať nemuseli lebo som ich uložil pekne po kôpkach. Povedzte čo môže obchodník ešte chcieť? Chyba bola však v tom, že on práve nechcel.
Podobnú skúsenosť mi vyrozprávala i dcérka, ktorá takto vyplatila až päť korún. Keď som sa jej pýtal čo predávajúci, tak odpovedala, že sa síce divno zatváril ale musel to zobrať, však predsa aj to sú peniaze.
Mám však pre našich pseudopodnikateľov výbornú správu, opatrujem doma ešte plnú vázu tohoto obeživa a mienim ho vrátiť do systému.

noví priatelia

Ľudkovia, musím sa vám priznať, že za posledný rok sa u mňa veľa zmenilo. Mám odrazu plnší a šťastnejší život. Neoddeliteľnou súčasťou tohto sveta sú i kamaráti-ky. Okrem tých pár, čo som mal pribudlo teraz niekoľko úžasných.
Sú to ludia, ktorí poväčšine dosahujú veľké úspechy v práci a kľudne poviem, že sú na väčšej úrovni ako ja. Veľmi si teda vážim, že ma tak milo prijali medzi seba. Každé stretnutie s nimi človeka nielen poteší ale i obohatí o nové poznatky.
Navyše vedia vytvoriť príjemnú a veselú atmosféru a čo je najdôležitejšie, môžme sa jeden na druhého spoľahnúť. A tak záverom všetkým prajem, aby získavali čo najviac takýchto priateľských pút. Ja sám sebe môžem len blahoželať.
Tak milí moji, ešte raz dík.

Už nikdy?!

Ano to je veta, ktorú som ohľadom jednej udalosti neuvážene používal. Nechýbalo veľa a nebol by som teraz tak šťastný. Jedna úžasná žena sa pre to skoro so mňou rozišla.
Ona síce má teraz pocit, že ma k niečomu dohnala ale nie je to tak. Hneď podám vysvetlenie. Táto osôbka, s ktorou už nejaký čas zdieľame spolu, je milá aj napriek tomu, že musí znášať dve pubertálne ratolesti ženského rodu. Podotýkam, že nie jej. Milujem ju však pre úplne niečo iné. Naučila ma opäť žiť a dýchať. Najkrajšie chvíle sú tie, čo trávime spoločne ale máme každý i vlastné koníčky a tak dokážeme aj návzájom relaxovať. Paradoxné je, že k tým mojim ma späť priviedla moja láska, aby som iba nesedel doma. Konkrétne hovorím o futbale. Na revanš rád zájdem na spoločný koncert vážnej hudby, či do opery, čo je zas jej doména, i keď za mlada ma bolo v opere vídať. Máme i jednu spoločnú vášeň, a tou sú hory, príroda a všetko čo k tomu patrí vrátane trampskej muziky. No a keď si potrebuje oddýchnuť od nás, profitujeme z toho všetci. Ďalším jej veľkým relaxom je totiž pečenie a varenie prípadne maľovanie hodvábnych šatiek či kravát.
Cítim, že získavam novú chuť do života a oporu, ktorá ma miluje a ja milujem ju. Čas ukázal, že moje slová boli kruté a i keď je to klišé naozaj nikdy nehovor nikdy. Celým srdiečkom viem, že toto dievčatko chcem za manželku a veľmi sa na to teším. Som šťastný, že posledné prípravy, ktoré máme urobiť, je už iba zohnať oblečenie na staršiu dcérku. Inak už je všetko zariadené.
Tak držte palce :-).

Tatry

Ahojte!
Som tu po dlhom váhaní. Od svojej faj žienky,ktorú tu už niejaký čas poznáte a niekedy sa ňou rád pochválim viem,že je tu perfektná partia a dúfam,že sa mi podarí zapadnúť.
Teraz ale prejdem už k prvej téme o ktorej chcem popísať. Zažil som pekný týždeň dovolenky v našich najvyšších horách. Okrem pekných zážitkov z prechádzok a túr som sa stretol aj s odlišným postoj dvoch generácií k posúdeniu krás a hlavne k samotnému chodeniu.
Mám dve dcéry dá sa v povedať ťažkých rokoch. Mladšia 11 a staršia už vlastne 16. Ich komentáre k naším a musím zdôvodniť,že naozaj miernym výšlapom zneli v štýle ktorému sme my starší veľmi nerozumeli. Skúste nad Štrbským plesom odpovedať na otázku ,a na čo sme sem vlastne išli? Podobné chovanie sme zažívali na ceste hore-dole na Hrebienok zo Smokovca. Naša snaha ukázať krásy prírody a vysvetliť blahodárny účinok na ich telíčka vyšla nazmar. Mám i tak dobrý pocit,že som pre ne niečo urobil,lebo ako to už pri mestkých deťoch často býva sú troška alergičky.
V každom prípade v tomto smere po mne nie sú. Ja som chodil po horách už od mlada.
Aké skúsenosti s ratolesťami máte v tomto smere vy?