Blíži sa zima a s ňou prichádza problém dobrovoľných aj nedobrovoľných bezďákov. Za roky mojej praxe som už videl rôzne polohy i miesta oddychu hlavne v teplejších mesiacoch. Poznáme to všetci, lavičky v parkoch a na zástavkách a nezriedka skôr pod nimi. Ťažko totiž udržať balans v koži špekáčkového utopenca.
Tak či tak je tu pomaly čas povestného stanového mestečka. Spomínam ho preto, lebo mám jeden zlepšovák, ktorý by mestu ušetril veľa prostriedkov a významne zvýšil ubytovaciu kapacitu. Túto myšlienku mi vnukol jeden rómsky spoluobčan keď sa mi ho asi po piatich minútach, podguráženého, podarilo zobudiť a presvedčiť, že električkový vozeň v žiadnom prípade nie je spací. Moc ho to nerozhádzalo a absenciu postele riešil originálne, ľahol si na strednú tyč zábradlia a rukami sa držal hornej.
Vidí sa mi to ako veľmi úsporné opatrenie.
Tak čo radní páni, pouvažujeme? Skúste vypočítať koľko postelí a koľko zábradlí sa zmestí do vojenského stanu a charita vám bude povďačná. A keď nezabudnete kto dodal technológiu, tak ja. Ďakujem.
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
5 comments:
hm... bolo by to celkom dobre vystlate a zahriate zabradlie :)))
len aby potom moc nestúpli náklady
cez to zábradlie by kľudne mohla pretekať teplá voda. Zohrialo by ich to a na konci zábradlia by sa konečne mohli poumývať!
vidím, že spoločnými silami ten nápad dovedieme k dokonalosti
Ľudia, pohľad na Pika vyhadzujúceho z eliny stokilového bezďáka FAKT stojí za to! A to som sa zo začiatku čudovala, ako vie dostať každé ráno z postele deti...
Post a Comment