Už nikdy?!

Ano to je veta, ktorú som ohľadom jednej udalosti neuvážene používal. Nechýbalo veľa a nebol by som teraz tak šťastný. Jedna úžasná žena sa pre to skoro so mňou rozišla.
Ona síce má teraz pocit, že ma k niečomu dohnala ale nie je to tak. Hneď podám vysvetlenie. Táto osôbka, s ktorou už nejaký čas zdieľame spolu, je milá aj napriek tomu, že musí znášať dve pubertálne ratolesti ženského rodu. Podotýkam, že nie jej. Milujem ju však pre úplne niečo iné. Naučila ma opäť žiť a dýchať. Najkrajšie chvíle sú tie, čo trávime spoločne ale máme každý i vlastné koníčky a tak dokážeme aj návzájom relaxovať. Paradoxné je, že k tým mojim ma späť priviedla moja láska, aby som iba nesedel doma. Konkrétne hovorím o futbale. Na revanš rád zájdem na spoločný koncert vážnej hudby, či do opery, čo je zas jej doména, i keď za mlada ma bolo v opere vídať. Máme i jednu spoločnú vášeň, a tou sú hory, príroda a všetko čo k tomu patrí vrátane trampskej muziky. No a keď si potrebuje oddýchnuť od nás, profitujeme z toho všetci. Ďalším jej veľkým relaxom je totiž pečenie a varenie prípadne maľovanie hodvábnych šatiek či kravát.
Cítim, že získavam novú chuť do života a oporu, ktorá ma miluje a ja milujem ju. Čas ukázal, že moje slová boli kruté a i keď je to klišé naozaj nikdy nehovor nikdy. Celým srdiečkom viem, že toto dievčatko chcem za manželku a veľmi sa na to teším. Som šťastný, že posledné prípravy, ktoré máme urobiť, je už iba zohnať oblečenie na staršiu dcérku. Inak už je všetko zariadené.
Tak držte palce :-).