Nosný systém? - Bratislava zabudni!

Veľa z nás si pamätá dlhoročné plánovanie tzv. ťažkého metra sovietskeho typu pre naše mesto. Vypracovalo sa mnoho verzií, až sa nakoniec zistilo, že podklad pod Bratislavou nie je pre tento druh dopravy vhodný.
Po dlhšom čase sa na pretras dostala nová verzia rýchlodráhy, ktorá mala prepojiť Staré mesto s Petržalkou. Táto trasa je plánovaná cez rekonštruovaný Starý most a práve tu, ako sa zdá, je obrovský problém. Dnes totiž mesto vyhlásilo, že na základe nových zistení sa rekonštrukcia neuskutoční lebo most je potrebné urýchlene opraviť. Tým sa ďalší projekt odkladá. Nikto to síce nepovedal nahlas, no mne z toho vychádza, že električková trať ide zatial bokom. Jediné čo sa totiž bude pri oprave meniť je rozšírenie pešej lávky, inak sa iba vymenia prehrdzavené a zhnité diely. Ďalší osud mosta závisí od dohody z pamiatkarmi a teda s ministerstvom kultúry. Jediné čo musíme s ohľadom na dohody o lodnej doprave na Dunaji splniť, je zdvihnutie tohoto objektu a prípadné odstránenie stredového piliera.
Tým chcem povedať, že Bratislava je zas tam, kde bola. Projektová dokumentácia je už hotová, dokonca sa svojho času už aj prezentovali električky, ktoré by tu mohli jazdiť. No ako vidíme realizácia je znova v nedohľadne. Tak sa tešme aspoň na to, že takto bude naša mesto časom pre turistov atraktívne aspoň ako funkčný skanzen električkovej dopravy.

R Z P

Viem, že vodiči záchrannej služby to v dnešnej prehustenej premávke nemajú vôbec jednoduché. Ak si k tomu prirátame ešte správanie niektorých vodičov tak niet čo závidieť.
O to viac ma občas udivuje, mne nepochopitelné správanie, šoférov vozidiel prednostnej jazdy všeobecne, snáď až na výnimku hasičov, u nich je to však určené špecifikou ich vozidiel. Myslím si totiž, že pri vchádzaní do križovatiek a tak isto vychádzaní z bočných uličiek by o sebe mali dávať vedieť včas a v dostatočnej miere. Viackrát sa mi stalo, či už v mojej práci vodiča električky alebo pri jazde osobným vozidlom, že sanitka zapla zvukovú signalizáciu na hranici križovatky alebo až v nej. Takto sú ohrození všetci účastníci vrátane pacienta, ktorý možno ide na urgentný zákrok.
Je mi jasné, že aj ja sa mám napriek signálu voľno presvedčiť o prejazdnosti križovatkou. Skúste však zbadať valiace sa auto v pruhu pre MHD kryté nákladným vozidlom.
Záverom by som dodal, že schvaľujem občasné akcie polície namierené na kontrolu dodržiavania ustanovenia o daní prednosti v jazde týmto vozidlám. Na druhej strane nebolo by vhodné pozrieť sa i na niekedy arogantné správanie týchto vodičov? Určite majú tiež stanovené isté mantinely.

Jazdím, jazdíš, jazdíme.

Denne vídavam na našich cestách rôzne situácie, ktoré nesvedčia o prílišnej chuti dodržiavať predpisy. Najrozšírenejší jav, o ktorom občas uvažujem či nevypadol zo zákona, je otáčanie sa v riadených križovatkách. Pomaly ma to už aj prestávalo iritovať až do chvíle keď som zistil, že táto činnosť je priamo v vyučovacích osnovách autoškoly. Teraz ste si určite pomysleli, že blúznim. Ako som vôbec na také niečo prišiel? Videl som to na vlastné oči. Automobil s daným označením, evidentne na vyučovacej jazde, sa v jedenej križovatke otáčal pred mojím udiveným pohľadom. Neviem či na jeho obhajobu bude stačiť, že to bolo miesto kde v tomto smere toto ustanovenie porušuje asi tak 45% prechádzajúcich vodičov.
Podľa všetkého sa však nie je čo čudovať. Je predsa všeobecne známe, že tento predpis porušuje i premier tejto krajiny keď vedie svoje osobné vozidlo. A viete kto je vinný? Predsa fotoaparát čo to zachytil. Presne ako, aspoň pre niektorých, môžu za dopravné nehody arogantných vodičov ostrovčeky, ktoré majú, div sa svete, takýmto jazdám brániť. Podľa toho o chviľu odstránime verejné osvetlenie a v závere zakážeme vychádzanie chodcov. Alebo ešte lepšie: spravíme z nich kuželky a autá budú boulingové gule!?

Zákazník náš......?

Máme už niejaký čas po sviatkoch ale mne nedá nespomenúť na jedno predvianočné prekvapenie. Viem, že k najlepším marketingovým ťahom je čo najlepšie spoznať zákazníka a tohoto sa pravdepodobne chytil aj jeden zo slovenských mobilných operátorov. Myslím si, že to pojal dosť svojsky. Rozposlal totiž svojim verným zákazníkom listy s lákavými ponukami predčasného predĺženia zmluvy so ziskom nového telefónu a ďalšími výhodnými akciami a službami k tomuto danému číslu. Nadšený klient (napríklad my) pravdaže rád odstál pol až dvojhodinovú radu a dostal sa k pultu kde ho milo prijal operátor. Po prednesení požiadavky spoločne prebrali všetky detaily a vybrali vhodnú službu i mobil či počítač. Až doteraz vyzeralo všetko dobre až do momentu keď milá slečna či mládenec nezadali všetko do systému. Zrazu vysvitlo, že akciu nie je možné vykonať z dôvodu zmeny obchodných podmienok k 8.12.2008, t. j. po rozoslaní ponukových letákov. Takže aj tí zákazníci, čo ponuku dostali, služby nemohli využiť.

Mám z toho dojem, že vedenie takto túžilo spoznať svojich zákazníkov a z ich fotografií z kamerového systému si robilo vianočné nástenky. Maly by si tie zábery poriadne pozrieť lebo mnohých z nás videli naposledy.

Na záver mám k tejto firme ešte jednu malú poznámku k jej televíznej kampani. Poprosil by som mananžment aby mi poslal adresu vysokohorskej chaty na Slovensku s dostatočným signálom mobilného internetu.

Ďakujem.

Ako ďalej??

Už niekoľko rokov čakám na chvíľu, keď sa náš futbal priblíži k hokeju. A aké šťastie, ten čas naozaj prišiel. Lenže teraz som v rozpakoch a očakávaný pocit radosti sa nedostavil. Miesto neho je tu rozčarovanie. Ako je to možné? Jednoducho preto, že tieto dva športy sú si bližšie, no žial opačne. Hokej sa priblížil k futbalu. Stačí sa pozrieť na posledné dva roky. MS v hokeji, či medzinárodne vystúpenia SLOVANA, Košíc či Žiliny, až na niektoré výnimky. O posledných trapasoch ani nehovorím. 100 ročnica hokeja v Prahe a posledné dva ročníky Nemeckého pohára. Možno niekto povie, že sa to vo futbale už lepší. No keď myslíte, že po 11-tich rokoch jedna lastovička, Poľsko, robí leto, tak prosím. Mne sa skôr pravdivejší vidí názor mojej manželky. Od zápasu s Islandom našej repre nepovie inak iba, že to sú tí, čo prehrajú i s Eskimákmi.

Najhoršie však je, že perspektíva do budúcnosti je biedna. Zo všetkých strán počuť, ako u nás dochádzajú peniaze na šport, a to i na ten úspešný. Nebudem to tu rozoberať. Iba jeden postreh bratov Riszdoferovcov. Tvrdia totiž, že ak to pôjde takto ďalej, tak v Londýne budú po víťastve obalení v inej vlajke.

Čo viac dodať!?

Zima

Vonku mrzne v kostiach praští,
nelútostne chlad ma dráždi.
Krv zohriata mi prúdi v žilách,
vďaka Tebe moja milá.
Zohrieva ma láska Tvoja,
taká vrúcna je aj moja.
S Tebou jarný každý deň,
zima je len matný tieň.

Za ziskom na večné časy....

Presne tak. Na čo pozerať na ľudí, myslím tým zamestnancov, však tých je predsa vždy dosť. Chápem síce majiteľov firiem, ktorí bažia za každú cenu po zisku a je mi jasné, že veľmi často robia do nemoty. Predsa robia pre seba, i keď neviem čo z toho majú keď nie je času získané prostriedky i užívať.
Ale nie o tom som chcel. Mám tu totiž príklad firmy, ktorej majitelia manželia majú predstavu vytvorenia rodinnej atmosféry. Používajú na to však doslova výchovné prostriedky. Uvediem niekoľko príkladov.
Práve obedujete v kuchynke a jedlo máte na stole. Odrazu sa vynorí šéfová z dotazom, že kde máte tácku aby sa s ňou v zápätí dovalila a rovno spred nosa zobrala tanier a pohár a položila ju na podnos, ktorý okrem iného vaša firma predáva. Či majiteľ firmy vyžaduje, aby interné tabuľky, ktoré kolujú iba medzi skladom, nákupčím a technikom mali presné okraje, stred atď... Čo ak by sa dostali do rúk konkurencie?! Čerešničkou na torte je návrat do školských rokov zavedením týždenníka. Čítate správne, tento človek má na starosti aby bola v poriadku tabuľa na oznamy, ďalej poliate kvety, čisto v kuchynke a podobné záležitosti.
Pravdaže, je logické, že pri tomto všetkom musíte v prvom rade ovládať katalóg svojich výrobkov, ktorých ste výhradný predajca na trhu a obsahuje 300 stránok, však práve pre toto ste tu. K tomu sa ešte pridružujú položky kolegu, ktorý síce má na starosti úplne inú oblasť ale čo keby bol vzdialený? A nesmiete zabudnúť na predpísané oblečenie. A príspevok na šaty? Jejda sme predsa na Slovensku!
Neviem kde začína a kde končí ľudská dôstojnosť. Myslím, že trefne to vyjadrila jedna pracovníčka firmy. Asi sa musíme vrátiť na stromy, lebo sme tu len opice, ktoré nevedia ani jesť príborom.
Niekedy sa asi treba zamyslieť či chceme viesť svoj podnik alebo založiť škôlku!